Spor o stáročnú tradíciu z odľahlých škótskych Hebríd opäť rozdelil verejnosť. Kým aktivisti za práva zvierat požadujú zákaz lovu mláďat suly severnej, miestni obyvatelia a ich politickí predstavitelia hovoria o útoku na kultúrne dedičstvo a spôsob života, ktorý sa zachoval po celé generácie.
Britský poslanec za Labouristickú stranu Torcuil Crichton ostro kritizoval aktivistov za práva zvierat, ktorí vedú kampaň za zákaz tradičného lovu mláďat suly severnej na škótskom ostrove Lewis. Ich snahu označil za prejav „neokolonializmu“ a odmietol predstavu, že ľudia zvonku lepšie rozumejú miestnej prírode a tradíciám než komunity, ktoré s nimi žijú celé stáročia.
Crichton, ktorý zastupuje volebný obvod Na h-Eileanan an Iar na Vonkajších Hebridách, uviedol pre denník The Telegraph, že sa doteraz snažil kampaň organizácie Protect the Wild ignorovať. Podľa jeho slov však nastal čas ozvať sa.
„Keď to zájde takto ďaleko, je čas prehovoriť,“ povedal.
Podľa poslanca ide o príklad situácie, keď sa ľudia z iných častí krajiny snažia poučovať komunity, ktoré po generácie žili v tesnom spojení s miestnou prírodou.
„Je to určitá forma neokolonializmu – predstava, že niekto vie viac než ľudia, ktorí s týmto prostredím, vtáctvom a morom žijú celé stáročia,“ uviedol.
Zároveň odmietol názor, že aktivisti disponujú akousi morálnou nadradenosťou voči miestnym obyvateľom.
„Je nesprávne predpokladať, že máte vyššiu morálnu autoritu alebo lepšie poznanie sveta než ľudia, ktorí v ňom skutočne žijú,“ dodal.
Tradícia stará niekoľko storočí
Predmetom sporu je tradičný lov mláďat suly severnej (Morus bassanus), ktoré miestni obyvatelia označujú gaelským výrazom „guga“.
Táto tradícia sa každoročne uskutočňuje v auguste a podlieha prísnym pravidlám. Lov vykonáva iba desať mužov z oblasti Ness, najsevernejšej časti ostrova Lewis. Miestni ich poznajú ako „Men of Ness“.
Každý rok absolvujú približne 65-kilometrovú plavbu na odľahlý a neobývaný ostrov Sula Sgeir v severnom Atlantiku. Názov ostrova v gaelčine znamená „Skala súl“. Počas pobytu, ktorý môže trvať až dva týždne, získavajú mláďatá suly severnej určené na konzumáciu.
V minulosti predstavoval tento lov významný zdroj potravy pre miestne komunity počas zimných mesiacov. Dnes má predovšetkým kultúrny a spoločenský význam a je považovaný za súčasť identity obyvateľov oblasti Ness.
Po návrate z lovu sa mäso tradične rozdeľuje medzi miestnych obyvateľov.
Aktivisti žiadajú zákaz
Organizácia Protect the Wild, ktorá patrí medzi najaktívnejších odporcov poľovníckych tradícií v Spojenom kráľovstve, sa snaží dosiahnuť úplný zákaz tejto činnosti.
Na podporu kampane vznikol aj dokumentárny film, ktorého rozprávačom je britský herec Brian Cox, známy zo seriálu Succession a zároveň dlhoročný podporovateľ hnutí za práva zvierat.
Cox označil lov mláďat suly severnej za „zbytočnú krutosť“.
Kriticky sa vyjadril aj známy televízny moderátor a environmentálny aktivista Chris Packham.
Podľa Packhama môžu tradície pretrvávať iba vtedy, ak majú význam aj v modernej spoločnosti.
Poukázal pritom na dostupnosť potravín na Hebridách a na súčasné problémy spojené s ochranou biodiverzity a morských ekosystémov.
„Musíme sa meniť. Musíme si vážiť život, nie ho zabíjať len preto, že sa to robilo v minulosti,“ vyhlásil.
Miestni hovoria o kultúrnom dedičstve
Crichton však argumentuje, že odporcovia lovu nerozumejú jeho významu pre miestne komunity.
Sám pochádza z oblasti Point na ostrove Lewis a spomína si na príchod lovcov späť do prístavu po návrate zo Sula Sgeir.
„Je to neuveriteľne silný zážitok, ktorý spája miestnu komunitu. Je to súčasť toho, kým obyvatelia Ness sú,“ povedal.
Podľa neho možno mať na túto tradíciu rôzne názory, no väčšina obyvateľov Západných ostrovov stojí na strane miestnej komunity.
Poslanec zároveň dodal, že mäso získané počas tejto tradičnej výpravy považuje za etickejšie získané než mnohé produkty predávané v supermarketoch.
Porovnanie s líščími poľovačkami
Na vyjadrenia poslanca reagovala Devon Docherty, koordinátorka škótskych kampaní organizácie Protect the Wild.
Podľa nej obhajcovia lovu používajú rovnaké argumenty, aké v minulosti zaznievali pri obhajobe tradičných líščích poľovačiek.
„Tradícia, kultúra, dedičstvo a vidiecka identita boli presne tie argumenty, ktoré používali aj obhajcovia lovu líšok,“ uviedla.
Diskusia o budúcnosti lovu mláďat suly severnej tak pokračuje aj naďalej. Zatiaľ čo aktivisti ho považujú za prežitok nezlučiteľný s moderným pohľadom na ochranu zvierat, miestni obyvatelia ho vnímajú ako súčasť svojho kultúrneho dedičstva a identity, ktorú si chcú zachovať aj pre budúce generácie.
Zdroj: https://www.telegraph.co.uk/gift/dfd91b1a60f1c747
Autor pôvodného článku: Patrick Galbraith
Ilustračné foto: Pixabay
